Millhaus v sebe spája krásu, funkcie a inovácie

So spoluzakladateľom a spoluvlastníkom architektonického ateliéru SIEBERT + TALAŠ Matejom Siebertom sme sa porozprávali o architektúre, zelených technológiách aj o projekte Millhaus.

Ako ste sa dostali k architektúre? Vedeli ste už odmalička, že pôjdete týmto smerom?

Musím sa priznať, že áno. Už ako dieťa som bol ten, čo na pieskovisku naháňal ostatné deti a hovoril im, ako majú stavať hrady. 
To, že som sa stal architektom, je tak trochu výsledkom náhody. Prihlášku som zvažoval aj na klasickú stavebnú fakultu, no vyskúšal som talentovky na architektúru a vyšlo to. Nastúpil som v roku 1988 a počas školy sme zažili Nežnú revolúciu, ktorá nám otvorila úplne nové možnosti.

Ako ste sa dostali k architektúre? Vedeli ste už odmalička, že pôjdete týmto smerom?

Architektúra nie je voľným umením. Spája v sebe na jednej strane rozum vo forme funkcie, konštrukcie, legislatívy a iných záväzkov a na druhej strane je to cit, naše emócie, ktoré zámerne, ale aj podvedome vkladáme do našich návrhov. Naše emócie sú autentické a to robí svet architektúry pestrým a inšpiratívnym. Ak chceme našou architektúrou vytvoriť krajší a lepší svet, musíme nájsť rovnováhu medzi obomi zložkami. 

Inšpirajúca pre mňa je práca s obmedzeniami. Všetky limity sa môžu zdať ako prekážka v dosiahnutí ideálu, no zároveň môžu byť príležitosťou vytvoriť niečo nové – urobiť niečo inak, ako je bežné. To, že niečo funguje dlho istým spôsobom, nemusí znamenať, že sa to nedá urobiť inak, netradične, inovatívne a lepšie.

Vo vašom štúdiu ste sa špecializovali na obnovu pamiatok. Ako vnímate obnovu pamiatok na Slovensku?

Môj vzťah k histórii a špeciálne hradom ma neopustil ani v dospelosti. Jednou z prvých realizácií ešte na univerzite bola obnova renesančného opevnenia malého kostolíka v Lančári. Odvtedy som sa venoval viacerým podobným projektom.

Musím povedať, že v posledných rokoch sa úplne zmenil vzťah verejnosti k historickým pamiatkam. Ľudia začali vnímať architektúru ako kultúrnu hodnotu a pamiatky si dnes vážime oveľa viac. Navyše ich dokážeme skutočne odborne opravovať.

Ako vidíte budúcnosť architektúry s ohľadom na udržateľnosť?

Domy, ktoré sa dnes stavajú, musia spĺňať veľa parametrov, podstatne viac ako kedykoľvek v minulosti. Na jednej strane sa v prevádzke blížime takmer k nulovým domom, no na druhej strane nikdy nebola architektúra tak zviazaná rôznymi predpismi. 

Verím, že nás čaká úplne nová éra, založená na úplne nových či nanovo objavených stavebných materiáloch z lokálnych zdrojov, akými môžu byť slama, drevo či recyklované materiály. Zmení sa aj spôsob navrhovania. Pre architektov je úplne prirodzené pracovať v digitálnom priestore a k riešeniam pristupovať inovatívnymi technológiami.

Darí sa vám zelené riešenia integrovať aj do vašich projektov?

Určite áno. Všetky naše budovy spĺňajú najprísnejšie kritériá na rôzne certifikácie. Naozaj sa pozeráme do budúcnosti a našou ambíciou je vytvárať budovy, ktoré sú funkčné a nebudú vyžadovať zbytočnú energiu, či už pri výstavbe, alebo aj pri prevádzke. 

Vaše štúdio Siebert + Talaš stojí aj za Millhausom. Ako by ste tento projekt opísali? 

Projekt Millhaus leží v rozvojovom bratislavskom brownfielde. Od začiatku sme vedeli, že predstavuje obrovskú príležitosť pre rozvoj mesta. Celá oblasť Mlynských nív sa postupne stáva mestským bulvárom s tými najatraktívnejšími a najzaujímavejšími budovami.

Našou úlohou bolo dosiahnuť zaujímavý a príťažlivý výraz, ktorý by podporil novodobý moderný charakter Mlynských nív. Chceli sme dosiahnuť príjemný a zároveň metropolitný, až taký súčasný „parížsky“ charakter domu. Výsledkom je elegantná štíhla bytová veža takmer na štvorcovom pôdoryse s použitím netradičných a inovatívnych materiálov, štruktúr a textúr.

V čom vidíte jeho výnimočnosť?

Výnimočnosť tohto projektu vnímame v spojení krásy a zároveň dobrej funkcie vnútri a inovatívnych konštrukcií. Je dôležité, aby budova vyzerala dobre, no zároveň nemôžeme zabúdať na to, že musí byť funkčná pre ľudí, ktorí v nej budú bývať. 
Preto sme si pri navrhovaní kládli otázku: Kto bude v tomto dome bývať? Identifikovali sme, že to budú aktívni mestskí ľudia, a pre nich sme projekt vytvárali. Zvolili sme také dispozičné riešenia, ktoré najlepšie pokrývajú ich potreby. Bonusom je, že takmer každý byt má svoj balkón a v štandarde dostanete aj vonkajšie žalúzie.

Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí chcú byť architektmi? 

Výhodou mladých architektov a architektiek je, že nemusia počúvať nikoho – najmä nie nás starších
a pedagógov. Mladícke nadšenie dokáže byť raketovým palivom, ktoré dokáže vyniesť až ku hviezdam.
No zároveň platí, že vedieť počúvať môže byť veľká výhoda. Ak dokážem to vypočuté kriticky zhodnotiť
a premeniť na niečo vlastné, jedinečné – vtedy dokážem v architektúre nájsť svoju vlastnú cestu.

Máte svoj vysnívaný projekt? Niečo, na čom by ste chceli pracovať? 

Vysnívaným projektom je pre mňa každý, pri ktorom môžem experimentovať, hľadať, vytvárať inovácie a byť kreatívnym. To všetko mi prináša tvorivé uspokojenie, ale predstavu o tom, čo konkrétne by to malo byť, nemám.